Dominikánska RepublikaKrajinaZákladné informáciePolitikaGeografiaEkonómiaKultúraHistória

www.etn.sk > Dominikánska Republika

Dominikánska Republika

---

Krajina

(Španielsky República Dominicana) je krajina zaberajúca východné dve tretiny karibského ostrova Hispaniola, hraničiaca s Haiti. Hispaniola je druhý najväčší ostrov Veľkých Antíl a leží západne od Portorika a východne od Kuby a Jamajky. V priebehu dvadsiateho storočia zažila niekoľko režimov, smerovanie k demokracii sa začalo po smrti vojenského diktátora Rafaela Leónidasa Trujilloa v roku 1961. Dominikánci niekedy nazývajú svoju krajinu Quisqueya, čo je názov Hispanioly používaný národom Taíno. Dominikánsku Republiku si niekedy ľudia mýlia s ďalšou karibskou krajinou Dominika.

Späť

Základné informácie

Svetadiel: Severná a Stredná Amerika Štátne zriadenie: republika 
Oficiálny názov štátu:
Slovensky: Dominikánska republika
Miestny názov: República Dominicana
Anglicky: Dominican Republic
Počet obyvateľov: 9 507 133 (údaj z roku 2008)
Hlavné mesto: Santo Domingo
Počet obyvateľov hlavného mesta: 2 732 000 (údaj z roku 2003)
Ďalšie dôležité mestá: Puerto Plata, San Cristóbal
Úradný jazyk: španielčina
Mena: Dominikánske peso (DOP)
Administratívne územné členenie: 31 provincií a 1 distrikt: Azua, Baoruco, Barahona, Dajabon, Distrito Nacional, Duarte, Elias Pina, El Seibo, Espaillat, Hato Mayor, Independencia, La Altegracia, La Romana, La Vega, Maria Trinidad Sanchez, Monsenor Nouel, Monte Cristi, Monte Plata, Pedernales, Peravia, Puerto Plata, Salcedo, Samana, Sanchez Ramirez, San cristobal, San Jose de Ocoa, San Juan, San Pedro de Macoris, Santiago, Santiago Rodriguez, Santo Domingo, Valverde
Telefónna predvoľba: +1809
Časova zona: UTC – 04:00
Medzinárodná poznávacia značka:DOM
doména: .do
Národnostné zloženie: Dominikanci, bieli16%, čierni11%, miešanci73%
Náboženstvá: rímsko - katolícke (95%)
Štátny sviatok: 27. februáraDeň nezávislosti (1844)

Kontaktné informácie

Zastupiteľské úrady SR
Veľvyslanectvo SRE / embajada de la República Eslovaca
Ulica: Call 66, n°521, entre 5-taB y 7-ma, Miramar-Playa.
Mesto: Havana / Ciudad de La Habana
PSČ:
Štát: Kuba
Telefón: Zo zahraničia: +53 7 204 1884/ 1885, z Kuby: 07 204 18834/1885,
Mobilný telefón: Zo zahraničia: +53 5 263 0584, z Kuby: 05 263 0584
E-mail: embeslovaca@mzv.sk
Zastupiteľské úrady SR
Embassy of Great Britain Veľvyslanectvo Veľkej Británie
Ulica: Panská 16
Mesto: Bratislava
PSČ:
Štát: Slovenská republika
Telefón:+421-2/59982258

Vízové, konzulárne, turistické a iné užitočné informácie

Podmienky vstupu
Medzi oboma krajinami platí vízová povinnosť. DR však povoľuje občanom SR vstup na svoje územie s turistickou kartou v prípade, že výhradným účelom vstupu je turistika (je možné cestovať iba s platným cestovným pasom a po príchode si kúpiť na letisku tzv. "turistickú kartu") . Pre cestu do krajiny za iným ako turistickým účelom či na dlhšiu dobu sa vyžaduje platný cestovný pas (minimálne 6 mesiacov od vstupu) a príslušné vízum, o ktoré možno požiadať na veľvyslanectve Dominikánskej republiky v Prahe.
MZV DR naznačilo zámer úplne zrušiť vízovú povinnosť pre všetky členské štáty EÚ.
Podmienky pobytu
Typ cestovného dokladu: cestovný pas a vízum
Všeobecné informácie pre turistov a cestujúcich: DR je v teritoriálnej pôsobnosti ZÚ SR Havana. V roku 2009 sa predpokladá otvorenie znovuotvorenie honorárneho konzulátu SR v Santo Domingo.
Klimatické podmienky
Tropické s typickým striedaním sucha a dažďov (dažďové obdobia sú od mája do júna a od septembra do októbra). Najteplejším mesiacom je august (23-31°C), najstudenším je február (19-28°C). Zmierňujúci vplyv vetrov, vanúcich od mora.
Podmienky pobytu: Okrem pasu/víza/turistickej karty sa vyžaduje spiatočná letenka a dostatočné finančné zabezpečenie zodpovedajúce dĺžke pobytu.
Colné a devízové predpisy
Dovoz valút je neobmedzený s výnimkou dovozu miestnej meny. Veci osobnej potreby v primeranom množstve sú oslobodené od cla. Je zakázaný dovoz potravín. Vývoz valút (opäť s výnimkou miestnej meny) je povolený maximálne do výšky čiastky deklarovanej pri dovoze. V krajine platia veľmi prísne tresty za pašovanie drogových/narkotických látok.
Dovoz exotických a iných suvenírov a výrobkov: Odporúčame aby ste si ešte pred cestou prostredníctvom cestovnej kancelárie, konzulárnej služby cieľového štátu alebo cez internet zistili, aké suveníry a predmety je možné z krajiny vyvážať a zároveň doviesť do krajín EÚ.
Dôležité telefónne čísla: Polícia: 6822 152
Zdravotná starostlivosť
Upozorňujeme na nevyhnutnosť dodržiavania hygieny pri konzumácii ovocia, zeleniny, mäsa a rýb,. Dbajte, aby ste ich dostali na stôl čerstvo pripravené, najmä pokiaľ sa nestravujete v hotelových reštauráciách. Pred cestou do DR odporúčame pribaliť bežne lieky, najmä proti žalúdočným ťažkostiam, hnačke, repelenty, opaľovacie krémy. Na západe krajiny je zvýšené riziko výskytu malárie-dengee.. Mestá a turistické destinácie maláriou ohrozené nie sú. Voda z vodovodu nie je vhodná na pitie. Počas horúcich mesiacov (apríl - september) neodporúčame konzumáciu pokrmov z rýb a vajec, ak ich nepripravovali v kuchyni solídneho hotela.
Doprava
Pomerne kvalitná a cenovo prijateľná taxislužba a súkromní dopravcovia na väčšie vzdialenosti.
Bezpečnostná situácia a bezpečnostné opatrenia
V súčasnom období sa situácia mierne zhoršuje. Dochádza k nárastu kriminality, krádeže finančnej hotovosti, dokladov, elektroniky sa prejavujú najmä na turisticky frekventovaných miestach. Pri večerných vychádzkach odporúčame cennejšie predmety nechávať v hoteli a brať so sebou iba kópie dokladov a menšiu hotovosť.

Späť

Politika

Dominikánska Republika je demokracia s mocou rozdelenou medzi nezávislú výkonnú, legislatívnu a súdnu zložku. Prezident menuje kabinet, schvaľuje zákony vydané leguslatívou a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Prezident a viceprezident sú volení priamou voľbou na štvorročné obdobie.

Legislatívnu moc reprezentuje dvojkomorový Národný kongres — Senát (32 členov) a Komora zástupcov (150 členov). Prezidentské voľby sa konajú v rokoch deliteľných štyrmi, parlamentné a komunálne voľby sa konajú v párnych rokoch nedeliteľných štyrmi.

Späť

 

Geografia

Hlavným mestom je Santo Domingo (plný názov je Santo Domingo de Guzman), ktoré leží v južnej časti ostrova. Pôvodne jedno mesto lokalizované v Národnom okrsku je teraz rozdelené na Provinciu Santo Domingo a Národný okrsok. Provincia Santo Domingo sa skladá z niekoľkých okresov: Santo Domingo Norte (Severné Santo Domingo), Santo Domingo Este (Východné Santo Domingo, hlavné mesto provincie), Santo Domingo Oeste (Západné Santo Domingo) a Boca Chica. Rieka Ozama tvorí prirodzenú hranicu medzi Národným okrskom a provinciou Santo Domingo. Druhým najväčším mestom je Santiago de los Caballeros, často nazývané jednoducho Santiago.

Krajina má tri hlavné pohoria: Centrálne Pohorie, ktoré sa tiahne z Haiti do centrálnej časti ostrova a končí na juhu. V tomto pohorí sa nachádza najvyšší vrch Antíl, Pico Duarte (3 087 m). Pohorie “Septentrional Mountains” prebieha paralelne s Centrálnym Pohorím a rozdeľuje údolie Cibao a atlantické pobrežné planiny. Najvyšším vrchom je Pico Diego de Ocampo. Najnižším a najkratším pohorím je Východné Pohorie vo východnej časti krajiny. Ešte sú tu na severovýchde Sierra Bahoruco a Sierra Neyba. Krajina má mnoho riek, aj splavných - Soco, Higuamo, Romana, Yaque del Norte, Yaque del Sur, Yuna, Yuma, a Bajajabonicoco.
Späť
Demografia
Väčšina obyvateľstva sú miešanci európanov a afričanov, ale sú tu aj aziati (hlavne číňania) a arabi. Dominikánska kultúra je hlavne hispánska, ale prejavuje sa aj vplyv africký, antilský a americký.

Od začiatku šesťdesiatych rokov viedli ekonomické problémy k masívnej migrácii dominikáncov do Spojených Štátov, hlavne do veľkých miest na východe. Štvrť Washington Heights v New Yorku je tak husto obývaná dominikáncami, že ju volajú Quisqueya Heights (Quisqueya je populárny názov Hispanioly). Dominikánci sú dnes jednou z najväčších latinských menšín v Spojených Štátoch, menšou ako mexičania či portoričania, ale rovnako veľkou ako kubánci. Veľké komunity dominikánskych emigrantov sú aj v Holandsku, Portoriku a Španielsku.

V posledných rokoch narastá imigrácia z Haiti, pretože dominikánska ekonomika zaznamenáva na rozdiel od haitskej nárast. Väčšina haitských imigrantov pracuje na zle platených miestach, na stavbách a v domácnostich. Vzťah dominikáncov k prisťahovalcom je často negatívny, v niektorých obdobiach (napríklad za Trujillovho režimu) boli dokonca na haiťanov pogromy, údajne zahynulo až 18,000 haiťanov. V záujme odvrátenia hroziacej vojny vtedy Dominikánska Republika zaplatila Haiti 750,000 dolárov. Mnoho cudzincov ostáva v krajine kvôli dôvodom obchodným, náboženským či, odpočinku. Je tu značná populácia američanov, kanaďanov nemcov, francúzov a kórejcov.

Späť

Ekonómia

Dominikánska Republika je krajina primárne závislá na poľnohospodárstve, obchode a službách, hlavne na turizme. Aj keď sektor služieb nedávno predbehol poľnohospodárstvo ako hlavého zamestnávateľa v krajine, (hlavne vďaka turizmu a voľným obchodným zónam), poľnohospodárstvo ostáva njadôležitejšie z hľadiska domácej spotreby a na druhom mieste v exporte (za baníctvom). Turizmus prináša ročný zisk tri milióny dolárov. Voľné obchodné zóny a turizmus sú najrýchlejšie sa rozvíjajúcimi exportnými odvetviami. Peiaze poslane dominikáncami zo zahraničia predstavujú ročne aso tri miliardy dolárov.

Po období ekonomického chaosu v osemdesiatych a deveäťdesiatych rokov, počas ktorých klesol HDP na 5% a miera inflácie dosiahla 100%, nastúpila krajina éru ekonomického rastu a znižovania inflácieaž do roku 2002, v ktorom po bankrote druhej komerčnej banky krajiny opäť nastala recesia. HDP kleslo v roku 2003 o 1% a inflácia dosiahla 27%.

Napriek veľkému obchodnému deficitu pomáhajú zabezpečiť krajine devízové rezervy turizmus a tourism and remittances. Dominikánska Republika má v súčastnosi dlh a zaviazala sa splácať okolo 130 miliónov USD americkej spoločnosti Commodity Credit Corporation.

Peso
Dominikánske peso (RD$) je národnou menou krajiny, aj keď sa akceptuje aj americký dolár, hlavne v obchodoch pre turistov a hoteloch. Na začiatku sa hodnota pesa vyrovnala doláru, v roku 1993 bol dolár asi 14 peso, v roku 1998 už asi 16.00, v 2002 20, ale v roku 2003 už takmer 55 a 2004 37, v roku 2005 to bolo 29.90 peso za dolár.

Späť

Kultúra

Najpopulárnejším športom krajiny je baseball, veľa dominikáncov hrá americkú najvyššiu súťaž (MLB), napríklad Albert Pujols, Sammy Sosa, Pedro Martinez, David Ortiz, Miguel Tejada, a Manny Ramirez. Dominikánska Republika má vlstnú ligum v ktorj hrajú viacerí hráči z americkej ligy mimo ich sezóny a je tréningovou základňou pre MLB.

89% dominikáncov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Iné významenjšie náboženské skupiny sú evanielici a príslušníci iných kresťanských cirkví. Asi jedno percento obyvateľov praktikuje špiritizmus.

Dominikánska republika je známa hudbou zvanou Merenge, čo je synkopická hudba s erotickým nábojom, ktorá bola veľmi populárna hlavne v druhej polovici 20teho storočia. Menej populárny medzi mladými je miestny folk zvaný Bachata (Vačata). Je to zvyčajne pomalá, romantická hudba španielskych gitár, ale rytmus môže mať ten istý synkopický charakter ako Merenge, vtedy sa nazýva bacharengue. Oba štýly sú popuilárne v celom svete. Reggaeton, je štýl, ktorý vznikol v Paname, na Jamaike a Portoriku, je najpopulárnejšia hudba mladej generácie. Reggaeton je mix hip hopu, reggea, a iných štýlov.

Späť

História

História krajiny je poznačená častou zmenou držiteľa s občasnými pokusmi o nezávislosť. Bola najprv španielskou a potom francúzkou kolóniou, neskôr pod vládou Haiti, potom opäť Španielska a nakoniec v krajine dvakrát vládli Spojené Štáty Americké.

Ostrov bol pôvodne obývaný národom Taíno, odnožou Arawakov. Taíno znamná v ich jazyku "dobrí" alebo "urodzení". Fungoval tu princíp náčelníctiev (Cacicazgos), ktorých názvy boli Marien, Maguana, Higuey, Magua a Xaragua (Jaragua). Tieto náčelníctva boli ďalej delené na menšie územné jednotky. Cacicazgo sa opierali o systém tribútov pozostávajúcich z potravín vypestovaných ľudom Taino. Zanechali kultúrny odkaz v potobe malieb, ktoré sú dnes turistickým a národným symbolom Dominikánskej Republiky ako aj niektorých slov ich jazyka, ako napríklad hurikán (hurrakan) či tabak (tabakko).

Príchod Guamikenov (pokrytých)
Európania sem prišli 5. decembra 1492. Vo viere, že ľudia prichádzajúci spoza horizontu sú nadprirodzení, ich Taínovia vítali so všetkými poctami. Bola to celkom odlišná spoločnosť, akú nepoznali. Jednou z vecí, ktoré pútali ich pozornosť, bolo množstvo oblečenia, ktoré európania nosili. Preto ich nazvali "guamikena" (pokrytí). Guacanagarix, náčelník hostiaci Kryštofa Kolumba a jeho muži sa k nim chovali priateľsky a dodávali im všetko čo žiadali. Rovnostársky princíp Taínov v porovnaní s feudálnym systémom viedol európanov k presvedčeniu že ide o slabosť, čo viedlo k vystupňovaniu násilia voči domorodcom. Kolumbus pred odchodom uzavrel zmluvu s Guacanagarixom, mocným náčelníkom ostrova. Po stroskotaní lode Santa Maria sa rozhodol založiť na ostrove stanicu s garnizónou mužov, čo malo pomôcť potvrdiť španielske nároky na toto územie. Pevnosť nazval Navidad, pretože stroskotanie a založenie pevnosti pripadlo na Vianoce. Medzi obyvateľmi pvnosti však začalo dochádzať k rozporom. Niektorí začali terorizovať kmene Taíno, Ciguayo a Macorix a brať ich ženy. Na Guacanagarixa hľadeli Španieli aj vlastní ľudia ako na slabocha, preto sa skúsil presťahovať do pevnosti, čo Španieli pokladali za prejav podriadenosti a podľa toho s ním zaobchádzali, dokonca si vzali aj niektoré z jeho žien. Jeden z náčelníkov, Caonabo, sa rozhodol neznášať ďalej také poníženie, na pevnosť zaútočil a zničil ju. Vystrašený Guacanagarix guamikenom príliš nepomáhal, pretože sa domnieval, že belosi sa už nevrátia. Ako vieme, vrátili sa.

Dvadsiate storočie
Dvadsiate storočie bolo poznačené opakovanou intervenciou USA. Dôvodom bola strategická poloha ostrova v strede Karibského mora. Počas druhej svetvej vojny boli karibské ostrovy využívané ako zástavvky nemeckých ponoriek, ktoré tak mohli ohrozovať severoamerický kontinent. V období studenej vojny západní a komunistickí ideológovia otvorene súperili o priazeň tejto krajiny. Okrem americkej podpory Trujillovho diktátorského režimu (1930-1961) je najlepším príkladom invázia amerických jednotiek v roku 1965, v čase občianskej vojny, vyvolanej pokusom znovu zvoliť prvého demokraticky zvoleného prezidenta Juana Boscha, ktorý bol porazený pravicou v roku 1963. Nasledovala občianska vojna a vyslanie amerických jednotiek v operácii Power Pack. Demokraticky bol zvolený Joaquín Balaguer (1966-1978), ktorý získal 57%. Konštitučná vláda Juana Boscha sa už k moci nevrátila. Administratíva prezidenta ospravedlnila zásah tvrdením, že Bosch bol podporovaný prokubánskymi komunistami.

Späť