Rezervácia hotelov
Jeruzalem
Krajina
Jeruzalem (hebrejsky Jerúšalajim, arabsky Al-Kuds) je mesto na Blízkom východe.Jeruzalem sa nachádza medzi Stredozemným a Mŕtvym morom na okraji Judskej púšte. Leto je v Jeruzaleme horúce a suché, zima chladná a vlhká, občas sneží.
História
Najstaršími dokumentmi o Jeruzaleme sú egyptské kliatby z 19. a 18. stor. pr. n. l., meno mesta sa tu spomína ako „Ašamam“ alebo „Rašlamam“.Existuje veľa názorov na vznik dnešného názvu, tradícia ho okrem iného vykladá ako „mesto pokoja“.
Všetky tri veľké monoteistické náboženstvá (judaizmus, kresťanstvo a islam) ho považujú za „Sväté mesto“. Pre židov to pramení z viery, že toto miesto si Boh vyvolil, aby tu prebýval. Pre Kresťanov je to mesto, v ktorom sa odohrali kľúčové udalosti Ježišovho života a smrti. Moslimovia stotožňujú miesto nanebovstúpenia Mohameda s Chrámovou horou. Na pripomienku tejto udalosti tu bola postavená mešita Al-Aksá.
Jadro Jeruzalema vzniklo v eneolite na vyvýšenine, ktorá je dnes nazývaná Dávidovo Mesto. Premena z prechodného sídliska v mesto sa stala 19. stor. pr. n. l. V 14. stor. pr. n. l. bol už Jeruzalem opevneným a dôležitým kenaánskym mestom. Až okolo roku 1000 pr. n. l. Jeruzalem obsadili židia pod vedením kráľa Dávida a následne bol ustanovený hlavným mestom izraelského kráľovstva. Do Jeruzalema preniesli archu úmluvy, takže sa stal aj náboženským centrom. Dávidov syn Šalamún v meste zbudoval chrám. Po Šalamúunovej smrti sa kráľovstvo rozpadlo a Jeruzalem zostal hlavným mestom Judského kráľovstva. Za vlády kráľa Chizkijáša bolo mesto roku 701 pr. n. l. obľahnuté asýrskym vojskom, dobyl ho však až v roku 598 pr. n. l. babylonský kráľ Nabukadnesar II. Po pokuse o vzburu proti babylonskej nadvláde bolo mesto roku 586 pr. n. l. dobyté znovu a jeruzalemský chrám bol zničený. Po dobytí Babylonu perzským kráľom Kýrom povolil návrat židov do Jeruzalema a vyhlásil náboženskú slobodu. Chrám bol po 70 rokoch znovu vybudovaný. Roku 332 pr. n. l. zem obsadil Alexander Veľký, Jeruzalem však nepoškodil. Helénske obdobie bolo pokojné až kým Antiochos IV. Epifanés nevyhlásil v celej ríši kult Dia Olympského, čo v roku 167 pr. n. l. viedlo k Makabejskému povstaniu a samostatnosti Judey. V roku 63 pr. n. l. Jeruzalem dobyli Rimania. Roku 37 pr. n. l. bol menovaný judským tetrarchom Herodes Veľký, ktorý mesto rozšíril a podstatne skrášlil - nechal prebudovať Chrám, mnohé ulice vydláždil mramorom, nechal postaviť pevnosť Antonia. Po jeho smrti Judeu spravovali rímski prefekti a prokurátori. Roku 66 nakoniec vypuklo protirímske povstanie - prvá židovská vojna. Roku 69 Rimania obľahli Jeruzalem, a roku 70 ho dobyli. Chrám vypálili a celé mesto zničili. Z Chrámu ostala iba západná stena – Múr nárekov. Až do začiatku moslimskej éry v roku bol potom súčasťou Byzancie. Roku 1099 Jeruzalem dobyli križiaci a mesto sa stalo centrom Jeruzalemského kráľovstva. V roku 1187 ho však Saladin dostal späť pod moslimskú vládu. Roku 1517 padol Jeruzalem do rúk Osmanskej ríše a mesto vkročilo do obdobia rozkvetu. V 1. svetovej vojne pripadol Britom.
Podľa plánu Organizácie spojených národov na rozdelenie Palestíny sa mal Jeruzalem spolu s Betlehemom stať medzinárodným územím. Avšak keď vypukla Prvá arabsko-izraelská vojna, ignorovali obe strany tento status a snažili sa získať vládu nad Jeruzalemom. Arabské jednotky zablokovali židom cestu do Jeruzalema a zastavili prívod vody do mesta. Keď Briti v roku 1948 odišli a Izrael vyhlásil nezávislosť, vstúpili do zeme arabské légie. Po prímerí tak Izraelcom ostala len západná časť Jeruzalema. V roku 1949 do nej presídlil Kneset aj Hebrejská univerzita. 5. decembra 1949 vyhlásil David ben Gurion Jeruzalem hlavným mestom Izraela. Odvtedy je právny status Jeruzalema nejasný.
Späť