www.etn.sk > Laos

Rezervácia hotelov


Laos



Krajina

Laoská Ľudová Demokratická Republika je vnútrozmeská krajina v juvýchodnej Ázii, hraničiaca sa Myanmarskom (Barma), Čínou na severovýchode, Vietnamom na východe, Kambodžou na juhu a Thajsom na západe. História Laosu siaha ku kráľovstvu Lan Xang alebo Zem Miliónov Slonov, ktoré tu existovalo v 14. až 18. storočí. Vlajka Laoského kráľovstva zobrazovala Erawana, mýtického slona s troma hlavami. Súčasná vlajka bola najprv využívaná nacionalistickou vládou v roku 1945 a znovu zavedená bola komunistickou vládou v roku 1975. 
 
Späť


Terminológia

Názov krajiny v jazyku Lao je 'Muang Lao'. Po začlenení krajiny do Francúzkej Indočíny v roku 1893 ho francúzi vyslovovali so “s” na konci.

Späť


História

História Laosu siaha ku kráľovstvu Lan Xang, založenom v 14. storočí. Kráľovstov pretrvalo do 18teho storočia, keď nad všetkými zostávajúcimi útvarmi prevzal kontorlu Siam, neskôr boli začlenené do Francúzskej Indočíny v roku 1893. Po krátkej japonskej okupácii v priebehu druhej svetovej vojny vyhlásila krajina nezávislosť v roku 1945, avšak francúzi si chceli udržať nadvládu a oficiálna nezávislosť Kráľovstva Laos sa oddialila na rok 1949: francúzi fakticky ostali pri moci až do roku 1954.

Politické dianie v susednom Vietname vtiahlo Laos I do druhej indočínskej vojny, čo neskôr viedlo aj k občianskej vojne v krajine. V roku 1975 porazil komunistický vodca Pathet Lao dosadený Sovietskym Zväzom a vietnamskými komunistami rojalistickú vládu podporovanú Spojenými Štátmi a Francúzkom, kráľ Savang Vatthana 2. decembra 1975 abdikoval. Po prevzatí moci premenovali krajinu na ľudovú Demokratickú Republiku Laos. Pôvodne úzke vzťahy s Vietnamom a socializácia boli v osemdesiatych rokoch vystriedané uvoľňovaním a ekonomickými obmedzeniami.

Späť

Politika

Jedinou legálnou stranou je Ľudová revolučná stranan Laosu (LPRP). Jej hlava je prezident, volený parlamentom na päťročné obdobie. Hlavou vlády je premiér, menovaný prezidentom. Politiku vlády určuje deväťčlenné politbyro a 49-členný Ústredný Výbor. Dôležite vládne rozhodnutia môžu byť vetované radou ministrov.

Laos Prijal v roku 1991 novú konštitúciu. V nasledujúcm roku prebehli voľby do novej 85 člennej Národnej Rady s členmi volenými tajne na päťročné obdobie. Tento jednokomorový parlament sa v roku 1997 rozšíril na 99 členov, prijíma všetky nové zákony, aj keď výkonná moc si necháva právo vydávať základné dekréty. Posledné voľby sa konali vo februári 2002, parlament sa opäť rozrástol, má 109 členov.

Následníci skupiny Hmong spolupracujúcej počas vietnamskej vojny so Spojenými Štátmi boli s komunistickým režimom v ozbrojenom konflikte od roku 1975. Podľa posledných správ od veteránov v medzinárodných médiách sa konflikt upokojuje. Väčšina hmongov sa integrovala do spoločnosti, pričom niektorí zastávajú vysoké miesta.

Sporadicky ešte prichádza k útokom, ťažko ich však priradiť k nejakému politickému hnutiu, kvôli cenzúre je obtiažne získať z Laosu hodnoverné informácie.

Späť

Provincie

Laos je rozdelený na 16 provincií (khoueng), 1 samosprávu* (kampheng nakhon), a zvláštnu zónu** (khetphiset):
Provincia
  1. Attapu
  2. Bokeo
  3. Borikhamxay
  4. Champassack
  5. Houaphan
  6. Khammouane
  7. Louang Namtha
  8. Louangphabang
  9. Oudomxay
  10. Phongsaly
  11. Saravane
  12. Savannakhet
  13. Vientiane *
  14. Vientiane Province
  15. Sayaboury
  16. Saysomboun **
  17. Xekong
  18. Xieng Khouang


Späť

Geografia

Laos je vnútrozemská hornatá krajina pokrytá pralesmi, najvýšší vrch je Phou Bia - 2817 m. Veľkú časť západnej hranice s Thajskom tvorí rieka Mekong, na východe tvorí hranicu s Vietnamom horská reťaz Annamite.

Podnebie je tropické a ovplyvňujú ho monzúny. Dažďová sezóna je od mája do novembra, suchá od decembra do apríla. Hlavné a najväčšie mesto Laosu je Vientiane, iné veľké mestá sú Luang Prabang, Savannakhet a Pakse.

V roku 1993 vyhlásila vláda 21% územia za rezervácie (NBCA), z ktorých chce vybudovať systém národných parkov, ktorý by po dokončení mohol byť najväčším a a jedným z najkrajších v juhovýchodnej Ázii.

V posledných rokoch bolo v Laose objavených a znovuobjavených viacero druhov živočíchov, medziinými pásikavý alebo annamitský zajac, saola a nedávno aj laoská skalná krysa kha-nyou.

Späť

Ekonómia

Vláda Laosu - jedného z posledných komunistických štátov – začala v roku 1986 s decentralizáciou a posiľňovaním súkromného sektoru. Výsledky boli prekvapivé – priemerný nárast 6% v rokoch 1988-2004 s výnimkou ázijskej finančnej krízy od roku 1997. Podobne ako v iných rozvojových krajinách, zaznamenali najväčší nárast urbanistické centrá. Ekonomika miest Vientiane, Luang Prabang a Savannakhet zaznamenala veľký boom hlavne v posledných rokoch.

Väčšina krajiny však nemá adekvátnu infraštruktúru. Laos nemá železnicu, plánuje sa krátka spojka z Vientiane do Thajska cez most thajso-laoského priateľstva. Hlavné cesty spájajúce veľké mestá boli v poslednom období značne vylepšené, odľahlejšie dediny sú však stále dostupné len po neupravených cestách a nie po celý rok. Nedostatočná je aj telekomunikačná sieť, hlavne drôtová, v mestách sa rýchlo šíria mobilné telefóny. V niektorých oblastiach nie je dostupná ani elektrina. Polovicu HDP a 80% zamestnansti vytvára stále poľnohospodárstvo. Ekonomiku podporuje Medzinárodný menový fond a iné nadnárodné finančné inštitúcie ako aj investície zahraničných spoločností do potravinárskeho a banského priemyslu. Najrýchlejšie sa rozvájajúcim odvetvím krajiny je turizmus. Ekonomický rozvoj je však brzdený odchodom vzdelaných ľudí. Štúdia Svetovej Banky z roku 2005 ukázala že 37% vzdelaných laosanov žije v zahraničí, čo krajinu posúva na piate miesto na svete v odlive mozgov.

V roku 2004 dostal Laos štatút normálnych obchodných vzťahov s USA, čo laoským výrobcom umožňuje nižšie exportné tarify.

Späť

Demografia

60% obyvateľov krajiny sú etnickí laosania. Laosania patria k jazykovej skupine Tai, ktorá migrovala na juh z Číny v prvom miléniu nášho letopočtu. Ďalších 8% patrí k iným “nížinným” skupinám. Medzi horské národy patria Hmong (Miao), Yao (Mien), Čierni thajci, Dao, Shan. V izolovaných skupinách tu žijú príslušníci tibetsko-barmskej jazykovej skupiny. V severnom laose žijú horské kmene so zmiešaným jazykovým pôvodom, súhrnne sú známi ako Lao Sung. V horách na juhu prevládajú kmene Mon-Khmer známi aj ako Lao Theung. V mestách ostávajú stále príslušníci čínskej a vietnamskej menšiny, ale väčšina odišla vo vlnách po vyhlásení nezávislosti po roku 1940 a potom 1975.

Dominujúcim náboženstvom je teravádsky budhizmus, niektoré horské kneme praktikujú animizmus. Okrem toho je tu aj malý počet kreťanov a moslimov. Náboženstvá sú však pod prísnou kontrolou, vláda vo všeobecnosti preferuje budhizmus pred menšinovými náboženstvami. V roku 2004 bol Laos označneý organizáciou Open Doors za štvrtého najväčšieho utláčateľa krestanstva za Južnou Kóreou, Saudskou Arábiou a Vietnamom. Najväčšie kresťanské cirkvi sú rímskokatolícka a a evanielická.

Oficiálnym a dominantným jazykom je Lao, patriaci do thajskej jazykovej skupiny. Niektoré kmene hovoria vlastnými jazykmi. Pužívanie francúžtiny, kedysi bežnej v oficiálnom aj obchodnom styku, postupne potláča angličtina.

Späť

Kultúra

Dominantný vplyv na kultúru Laosu má teravádsky budhizmus, čo možno vidieť na jazyku, litratúre, umení, chrámoch a podobne. Napríklad v laoskej hudbe je dominantný národný nástroj khaen, starodávna bamabusová píšťala. Tento nástroj tradične sprevádza spevákov lam, miestneho štýlu folku. Existuje viac štýlov lamu, najpopulárnejší je lam saravane.

Krajina má dve miesta patriace do Svetového kultúrneho dedičstva - Luang Prabang a Wat Phou, vláda sa snaží dosiahnuť tento status aj pre Hrncové planiny.

Späť

© 2006 - 2012 ETN Slovakia, s.r.o.

etn.sk network
www.etn.sk | PlanetTravel.sk
bangkok.sk | iberia.sk | kambodza.sk | kena.sk