LíbyaKrajinaHistóriaGeografiaLíbyjská púšťEkonomikaDemografia

www.etn.sk > Líbya

Líbya

---

Krajina

Libya (arabsky Lībiyā; Libyan vernacular: Lībya; Amazigh: ), oficiálne Veľká Socialistická Ľudová Líbyjská Arabská Jamahiriya (Al-Jamāhīriyyah al-`Arabiyyah al-Lībiyyah aš-Ša`biyyah al-Ištirākiyyah al-`Udhmā), je krajina na sevre Afriky susediaca na severe so Stredozemným morom. Libya leží medzi Egyptom na východe, Sudánom na juhovýchode, Čadom a Nigerom na juhu a Alžírskom na a Tuniskom na západe. S rpzlohou 1.8 milióna kilometrov štvorcových, z čoho je 90% púšť, je Libya štvrtou najväčšou krajinou Afriky a 17ou vo svete. V halvnom meste Tripolise žije 1.7 milióna obyvateľov z celkového počt 5.7 milióna. Tri tradičné časti krajiny sú Tripolitánia, Fezzan a Kyrenaika.

Názov "Libya" je odvodený z egyptského "Libu", čo bol názov berebrskéhoh kmeňa žijúceho západne od Nílu. V antickej gréčtine tento termín pokrýval celé pobrežie Afriky západne od Egypta. Libya má jeden z najvyšších hrubých domácich produktov v Afrike, hlavne vďaka zásobám ropy.


Späť

História

Archeologické nálezy dokazujú obývanie krajiny už v 8. storočí pred naším letopočtom. Táto kultúra tu prebývala niekoľko tisícročí, kým ju nevystriedali Berberi. Neskôr krajinu obývali Feničania, Kartáginci, Gréci, Rimania, Vandali a Byzantínci. Najznámejšie pamiatky z týchto období sú zrúcaninz v Cyrene, Leptis Magna a Sabrathe. Prvé obchodné stanice tu zriadili fenickí obchodníci z Tyru. V piatom storčí pred n.l. rozšírila ich kolónia Kartágo svoju hegemóniu na veľkú časť Severnej Afriky. Púnske sídla na pobreží Líbye sú napríklad Oea (Tripolis), Labdah (Leptis Magna) a Sabratha. Dnešné hlavné mesto nesie po nich názov Tripolis (trojmesto).

V roku 631 pred n.l. založili grécki kolonisti osadu Cyrene. Počas 200 rokov boli založené ďalšie štyri grécke mestá: Barce (Al Marj); Euhesperides (neskôr Berenice, dnes Benghazi); Teuchira (dnes Tukrah); a Apollonia (Susah), prístav Cyrene. Spolu s Cyrene boli známe ako Pentapolis. Rimania obe oblasti zjednotili a vyše 400 rokov boli Tripolitania a Cyrenaica prosperujúcimi rímskymi provinciami.

Arabi dobyli Libyu v siedmom storočí a v nasledujúcom období prijala väčšina pôvodnej populácie Islam. V 16. storočí dobyli krajinu Turci a stala sa súčasťou Osmanskej ríše. V roku 1934 prevzalo Talianso pre svoju kolóniu názov Líbya. Kráľ Idris I, emír Kyrenaiky, bol vodcom opozície proti Taliansku vo dvoch svetových vojnách. Od roku 1943 do 1951, Tripolitania a Kyrenaika boli pod britskou správou kým Francúzko ovládalo Fezzan. V roku 1944 sa Idris vrátil z exilu v Káhire a v roku 1947 sa Taliansko vzdalo všetkých nárokov v Líbyi. 24. decembra vyhlásila Líbya nezávislosť ako Spojené Kráľovstvo na čele s kráľom Idrisom. 1. septembra 1969 vypuklo pod vedením dôstojníka Muammar Abu Minyar al-Gaddafiho povstanie proti kráľovi Idrisovi a bola vyhlásená republika.

Späť

Geografia

Libya má 1,759,540 štvorcových kilometrov. Klíma je prevažne suchá, púštna, severné oblasti majú stredomorské podnebie. Nebezpečenstvo predstavujú suché horúce vetry sirocco (gibli). Je to južný vietor trvajúci jeden až štyri dni na jar a jeseň, okrem toho sú občas prašné a pieskové búrkz. Najznámejšie oázy sú Ghadames a Kufra.

Späť

Líbyjská púšť

Líbyjská púšť je jedným z najsuchších miest na svete. Na niektorých miestach neprší desiatky rokov. V Uweinat pršalo naposledy v roku 1998. Teploty môžu dosahovať extrémne hodnoty, v roku 1922 namerali v meste Al 'Aziziyah, západne od Tripolisu 57.8 °C, čo sa považuje za teplotný rekord na Zemi. Sú tu roztrúsené neobývané oázy, kde možno nájsť vodu len pár metrov pod zemou.

Späť

Ekonomika

Ekonomika krajiny závisí hlavne na príjmoch z ropy. Zásaoby roby spolu s nízkou populáciou zabezpečujú Líbyi jeden z anjvyšších HDP na hlavu v Afrike a vysokú úrpveň sociálneho zabezpečenia, hlavne v oblasti bývania a vzdelávania. Líbyjská vláda v posledných rokoch pokročila v ekonomických reformách smerujúcich k integrovaniu krajiny do medzinárodného obchodu a smerom k trhovému hospodárstvu a privatizácii. Rozširuje sa sektor stavebníctva a výroba neropných produktov v oblasti chémie, oceliarstva a hutníctva. Klimatické podmienky obmedzujú možnosti rozvoja poľnohospodárstva, preto Líbya dováža asi 75% potravín. 28% populácie nemá prístup k pitnej vode (2000). Takisto sa rozmáha turizmus, čo prináša zvýšený dopyt po hoteloch a prepravnej kapacite letísk.

Späť

Demografia

Libya má vzhľadom na rozlohu malú populáciu, 90% obyvateľov žije na menej ako 10% územia, hlavne na pobreží, polovica v mestách. Prirodzené obyvateľstvo sú Arabi a Berberi. Malé populácie Tuarégov a národa Tebu na juhu žijú nomádskym spôsobom života. Okrem toho tu žijú aj príslušníci subsaharských národov.

Oficiálnym jazykom krajiny je arabčina. Tamazight, jazyk Berberov, nemá oficiálny status.

Rodinný život je pre Líbyjčanov veľmi dôležitý, väčšina rodín žije v blokoch alebo iných nezávislých bytových jednotkách. Líbyjskí Arabi pôvodne žili v stanoch, dnes však väčšia časť populácia žije v mestách a pôvodný životný štýl sa vytráca, aj keď malý počet rodín stále žije v púšti ako opred storočiami. Väčšina populácie je zamestnaná v priemysle a službách, len málo v poľnohospodárstve.

Vzdelanie je zadarmo pre všetkých obyvateľov, a povinné do úrovne strednej školy. Gramotnosť je najvyššia v Severnej Afrike, vyše 88% populcie vie čítať a písať.

Dominantným náboženstvom je Islam, s ktorým sa stotožňuje 97% populácie. Väčšina líbyjských moslimov sú sunniti.

Kultúrne sa Líbya podobá okolitým arabským štátom a Líbyjčania sa považujú za súčasť širšej arabskej komunity, dodržiavajúc aj tradície nomádskych beduínov.

Podobne ako v iných krajinách arabského sveta, v Líbyi sa pestujú mnohé umenia, hlavne maľovanie, v poslednej dobe sa rozmáhajú súkromné galérie podporujúce nové talenty. Spoločenská zábava takmer neexistuje, a to ani vo veľkých mestách. Mnoho rokov neexistovali divadlá a len niekoľko kín premietajúcich zahraničné filmy. Tradičná ľudová kultúra je stále živá a mnohé skupiny predvádzajú tance na rôznych festivaloch. Líbyjská TV sa zameriava na ukážky rôznych štýlov tradičnej hudby. Tuarégske tance a hudba sú populárne v oblasti Ghadames, a na juhu. Mnoho Líbyjčanov navštevuje pláže a nádherne zachované a archaeologické miesta — hlavne Leptis Magna, považované za jednu z najzachovalejších archeologických antických lokalít na svete.

V Tripolise je mnoho dobrých múzeí a archívov. Napríklad Vládna knižnica, etnografické múzeum, archeologiclé múzeum, Národný archív či Islamské múzeum. Múzeum Jamahiriya, vybudované v spolupráci s UNESCO, je asi najznámejšie.

Späť